18. Malavaggo

235.

Paṇḍupalāsova dānisi, yamapurisāpi ca te [taṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] upaṭṭhitā;

Uyyogamukhe ca tiṭṭhasi, pātheyyampi ca te na vijjati.

236.

So karohi dīpamattano, khippaṃ vāyama paṇḍito bhava;

Niddhantamalo anaṅgaṇo, dibbaṃ ariyabhūmiṃ upehisi [dibbaṃ ariyabhūmimehisi (sī. syā. pī.), dibbamariyabhūmiṃ upehisi (?)].

237.

Upanītavayo ca dānisi, sampayātosi yamassa santike;

Vāso [vāsopi ca (bahūsu)] te natthi antarā, pātheyyampi ca te na vijjati.

238.

So karohi dīpamattano, khippaṃ vāyama paṇḍito bhava;

Niddhantamalo anaṅgaṇo, na punaṃ jātijaraṃ [na puna jātijaraṃ (sī. syā.), na puna jātijjaraṃ (ka.)] upehisi.

239.

Anupubbena medhāvī, thokaṃ thokaṃ khaṇe khaṇe;

Kammāro rajatasseva, niddhame malamattano.

240.

Ayasāva malaṃ samuṭṭhitaṃ [samuṭṭhāya (ka.)], tatuṭṭhāya [taduṭṭhāya (sī. syā. pī.)] tameva khādati;

Evaṃ atidhonacārinaṃ, sāni kammāni [sakakammāni (sī. pī.)] nayanti duggatiṃ.

241.

Asajjhāyamalā mantā, anuṭṭhānamalā gharā;

Malaṃ vaṇṇassa kosajjaṃ, pamādo rakkhato malaṃ.

242.

Malitthiyā duccaritaṃ, maccheraṃ dadato malaṃ;

Malā ve pāpakā dhammā, asmiṃ loke paramhi ca.

243.

Tato malā malataraṃ, avijjā paramaṃ malaṃ;

Etaṃ malaṃ pahantvāna, nimmalā hotha bhikkhavo.

244.

Sujīvaṃ ahirikena, kākasūrena dhaṃsinā;

Pakkhandinā pagabbhena, saṃkiliṭṭhena jīvitaṃ.

245.

Hirīmatā ca dujjīvaṃ, niccaṃ sucigavesinā;

Alīnenāppagabbhena, suddhājīvena passatā.

246.

Yo pāṇamatipāteti, musāvādañca bhāsati;

Loke adinnamādiyati, paradārañca gacchati.

247.

Surāmerayapānañca, yo naro anuyuñjati;

Idhevameso lokasmiṃ, mūlaṃ khaṇati attano.

248.

Evaṃ bho purisa jānāhi, pāpadhammā asaññatā;

Mā taṃ lobho adhammo ca, ciraṃ dukkhāya randhayuṃ.

249.

Dadāti ve yathāsaddhaṃ, yathāpasādanaṃ [yattha pasādanaṃ (katthaci)] jano;

Tattha yo maṅku bhavati [tattha ce maṃku yo hoti (sī.), tattha yo maṅkuto hoti (syā.)], paresaṃ pānabhojane;

Na so divā vā rattiṃ vā, samādhimadhigacchati.

250.

Yassa cetaṃ samucchinnaṃ, mūlaghaccaṃ [mūlaghacchaṃ (ka.)] samūhataṃ;

Sa ve divā vā rattiṃ vā, samādhimadhigacchati.

251.

Natthi rāgasamo aggi, natthi dosasamo gaho;

Natthi mohasamaṃ jālaṃ, natthi taṇhāsamā nadī.

252.

Sudassaṃ vajjamaññesaṃ, attano pana duddasaṃ;

Paresaṃ hi so vajjāni, opunāti [ophunāti (ka.)] yathā bhusaṃ;

Attano pana chādeti, kaliṃva kitavā saṭho.

253.

Paravajjānupassissa , niccaṃ ujjhānasaññino;

Āsavā tassa vaḍḍhanti, ārā so āsavakkhayā.

254.

Ākāseva padaṃ natthi, samaṇo natthi bāhire;

Papañcābhiratā pajā, nippapañcā tathāgatā.



第十八、污垢品
235.
你如今已如枯萎的黄叶，
阎罗使者就在你身旁，
你正立在死亡的门口，
却未准备任何旅途资粮。
236.
故当为己建立明灯，
迅速精进成为智者，
除尽污垢无有瑕疵，
你将达至圣者境地。
237.
你如今已到暮年时，
正在迈向阎罗之处，
中途已无休憩之所，
亦无准备任何资粮。
238.
故当为己建立明灯，
迅速精进成为智者，
除尽污垢无有瑕疵，
不再趋向生老病死。
239.
智者应当渐次地，
点点滴滴分秒间，
如工匠炼纯银般，
清除自身诸垢秽。
240.
如铁生锈由己起，
蚀己反害其自身，
如是不慎修行者，
恶业引向堕恶趣。
241.
经典不诵成污垢，房舍不修成污垢，
懒惰污损人容色，放逸护持成污垢。
242.
妇女不贞为污垢，吝啬布施成污垢，
恶法实为大污垢，现世来世皆如是。
243.
较此污垢更污者，无明实为最上垢，
比丘们啊除此垢，方能成就无垢身。
244.
无惭者易过活命，如乌般傲慢狂妄，
冒犯他人不知礼，染污度日甚容易。
245.
有惭者难以生存，常求清净不放逸，
谦逊不慢具慧眼，清净活命实不易。
246.
若人杀害诸生命，并且说诸虚妄语，
取人世间未与物，又与他人妻通奸。
247.
若人沉溺饮酒事，如是放荡度此生，
即于此世现世中，掘毁自己之根本。
248.
如是众人当了知，恶法不能自节制，
莫让贪欲与非法，长久役使受痛苦。
249.
人们依信心布施，随其净信而奉献，
若于他人饮食中，心生妒忌不欢喜，
此人无论昼或夜，终不能得三昧定。
250.
若人能断除此心，连根拔起皆灭尽，
此人无论昼或夜，必能证得三昧定。
251.
无火似贪欲之火，无执似嗔恨之执，
无网似愚痴之网，无河似渴爱之河。
252.
易见他人诸过失，难见自己诸过错，
筛扬他人诸过失，如扬谷物去糠秕，
却把自己过遮掩，如诈赌徒藏骰子。
253.
若人专观他人过，常起嫌恨之心意，
烦恼必定渐增长，远离断除诸漏道。
254.
如虚空中无足迹，外道中无真沙门，
凡夫乐着诸妄想，如来灭尽诸戏论。

255.

Ākāseva padaṃ natthi, samaṇo natthi bāhire;

Saṅkhārā sassatā natthi, natthi buddhānamiñjitaṃ.

Malavaggo aṭṭhārasamo niṭṭhito.

255.
如虚空中无足迹，外道中无真沙门，
诸行无常不恒存，诸佛无有动摇心。
第十八污垢品终。
provided by EasyChat

